Od ľavice k Národnému frontu: prelievanie hlasov chudobných

V roku 2012 tí najchudobnejší buď nevolili, alebo dali svoj hlas F. Hollandovi. Odvtedy sa ich preferencie presunuli na Marine Le Penovú, ktorú vnímajú ako posledné útočisko.

Vzostup Benoîta Hamona v prvom kole ľavicových primárok, ktorý navrhol zavedenie univerzálneho príjmu, je dôkazom toho, že voliči sú citliví na sociálne otázky. Ekonomická kríza z roku 2008 to ukázala.  Prehĺbila chudobu, neistotu, strach z vylúčenia zo spoločnosti.

A ako volí spomínaná skupina dnes? V roku 2012 chudobní volili hromadne F. Hollanda, no jeho päťročný mandát ich sklamal. Regionálne voľby v decembri 2015 ukazujú jasný odklon od ľavice a prechod k Národnému frontu, ako to ukazuje knižné dielo, vedené Florentom Gougouom a Vincentom Tiberjom, pod názvom Voličské odlúčenie, stav francúzskej demokracie, ktoré bude publikované v marci tohto roka.

V roku 2012 počas prezidentskej kampane sa politologičky Nonna Mayerová (Centrum európskych štúdií a politických vied) a Céline Braconnierová (profesor na Univerzite v Cergy-Pontoise a riaditeľka Politických vied v Saint-Germain-en-Laye) zaujímali o to, ako volia znevýhodnení, skupina, ktorá sa vyjadruje a prejavuje poskromne, volí málo. Voliči, ktorých nie je počuť, ak by sme mali prevziať názov ich knižného diela. Sociologičky odhadujú, že vo Francúzsku je tých najbiednejších asi 17 miliónov, teda nezamestnaných, slobodných matiek, mladých ľudí v problémoch, dôchodcov s neveľkým dôchodkom. Ich definícia znevýhodnenia teda prekračuje reálny počet ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, ktorý vyhodnotila Insee (Národný inštitút pre štatistiku a ekonomické štúdie)  na 8,8 miliónov osôb.

Životná neistota sa neobmedzuje iba na  finančnú chudobu. Jedná sa skôr o situácie neistoty príjmu a bývania, ťažkostí preklenúť koniec mesiaca, spoločenskej izolovanosti, nemožnosti obrátenia sa na niekoho v prípade finančnej núdze, ale taktiež peňazí, kultúry, dovolenky/oddychu, upresňuje Nonna Mayerová, ktorá analyzovala volenie voličov, zoradených podľa ich stupňa zraniteľnosti.

Politické preklopenie

Autorky sa opierali o výskum na vzorke osôb s počtom 2014, ktorá sa zúčastnila prezidentských volieb, vzorka bola doplnená 114 rozhovormi, vykonanými v roku 2012.

Prvý dôsledok neistoty je vzdialenie sa od volebných úrn, buď je chybou, že majú uvedené staré adresy, ktoré sú už neplatné alebo sa na voľby nedostavia. V roku 2015 tak ako aj v 2012, pozorujeme u najbiednejších 4-krát väčší počet nezapísaných a oveľa viac tých, ktorí sa nedostavili ako na opačnom konci spoločnosti, u najmajetnejších. V roku 2012 sa k urnám nedostavilo 28 % chudobných počas prvého kola oproti 8  percentnej absencie u najmajetnejších, pričom národný priemer bol 20,5 %.

V roku 2012 sa chudoba obrátila na ľavicu, ktorá sa zdala byť jej spojencom. „Chudobní robotníci, ktorí volili v roku 2012, si vybrali ľavicu v 52 % v prvom kole a 67 % v druhom kole. Národný front získava svoje najlepšie skóre – 35 % u neohrozených robotníkov, teda tých, ktorí disponujú základnou kvalifikáciou, určitým materiálnym komfortom, ale boja sa spoločenského prepadu, kvôli čomu tak tvrdo pracovali. Ľavica je ešte vnímaná ako ochranca chudobných pred Sarkozym, prezidentom bohatých,“ uvádza pani Mayerová.

V roku 2015 sa čísla menia. Najbiednejší opúšťajú ľavicu, ktorá ich sklamala. Podľa nového prieskumu vedeného po regionálnych voľbách v decembri 2015, politologička konštatuje pozoruhodný prechod tejto skupiny k Národnému frontu. Extrémistická pravica taktiež láme rekordy u najchudobnejších robotníkov, ktorí odovzdali Národnému frontu  64 % v prvom kole a 62 % v druhom. V kontexte prezidentských volieb 2017, odmietnutie vládnej ľavice a jej politiky sa zdá byť bezprecedentné. Krajná ľavica sa nezdá byť dôveryhodná a Jean-Luc Mélenchon je vnímaný ako falošný spojenec chudobných. Je to Marine Le Penová, ktorá v ich očiach, zosobňuje poslednú možnosť, pokračuje pani Mayerová k rozhovorom, ktoré viedla.

Spojenie s politikou nie je prerušené

Túto analýzu o úmysloch voličov v prezidentských voľbách 2017 vykonaného Centrom pre výskum politických vied, ktoré bolo vykonané na vzorke 18 013 osôb.

Marine Le Pen je na čele so 44 %  medzi skupinou, ktorá o sebe tvrdí, že len ťažko vyjde s peniazmi, ktoré dostáva, 34,4 % dosahuje u nezamestnaných a 37,6 %  medzi nečinnými: 34 % tých, ktorí sa cítia byť ohrození nezamestnanosťou si takisto vyberajú Marine Le Penovú.

Naopak, Manuel Valls ako symbol vládnej ľavice, láka iba 5 % tých, ktorí prežívajú z mesiaca na mesiac, a 6,7 % chudobných zamestnaných alebo tých, ktorí sa obávajú  nezamestnanosti. Medzi tými, ktorí zarábajú menej ako 1200 eur mesačne na jednu domácnosť, by Marine Le Penová dosiahla 30,5 %, zatiaľ čo Manuel Valls iba 6 %, a 19 % by získal Jean-Luc Mélenchon.

Ani medzi tými, ktorí nevolia, sa spojenie s politikou nestráca. Poznajú hlavných lídrov strán, kandidátov, vedia ich identifikovať na fotkách a majú predstavu o ich programe, pozoruje Nonna Mayerová. Ľudia bez domova toho často vedia o politike viac ako my a som vždy prekvapená z ich vysokej miery informovanosti, poznamenáva Marie-Laurence Sassinová, riaditeľka denného útulku Itinéraire.

Ale nevolia, majú svoj názor, svoje preferencie: Nie som zapísaný na zozname, ale chcel by som v roku 2017 voliť za ľavicu, socialistov, nie za krajnú lavicu, zdôveruje sa 22-ročný Giovanni, ktorý je na ulici od štyroch rokov.

Dbáme na to, aby sme našich rezidentov nabudili k tomu, aby volili a zapísali sa na volebný zoznam, ale rozumieme tomu, že to pre nich nie je prioritou, hovorí Florent Gueguen, generálny zástupca Federácie solidarity. Bolo by potrebné zjednodušiť systém zapisovania, aby mohli odovzdať svoj hlas, aby aj oni boli občanmi, navrhuje Nonna Mayer.


Zdroj: lemonde.fr

Foto: ilustračné foto. Zdroj: flickr.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *