„Radikalizácia neprebieha v mešitách, ale vo väzniciach“

Pre Marika Fetouaha, námestníka primátora mesta Bordeaux, sú to práve väznice a nie mešity, ktoré sú v hre v boji proti radikalizácii a tvrdí, že je možné v tomto bode konať bez toho, že by sa porušoval princíp oddelenia štátu od cirkvi.

Po dramatickej situácii a vlne atentátov, ktoré Francúzsko postihli, sa mnohí poslancovia a intelektuáli  začali vyjadrovať k štrukturalizácii islamu vo Francúzsku.  Vláda k téme podala niekoľko vyhlásení: Manuel Valls navrhuje možnosť financovania moslimského vyznania štátom, François Hollande naopak túto možnosť nepodporuje. Avšak zhodli sa na vytvorení Fondu na podporu islamských stavieb vo Francúzsku, založený v roku 2005, ktorý však nikdy aktívne nefungoval. Musíme priznať, trochu zvláštny postup. Možno mal byť najprv vytýčený cieľ a až potom riešené finančné prostriedky.

Aký je presne cieľ tejto reformy ? Predpokladáme, že plán vlády je bojovať proti radikalizácii. Tá však svoju pozornosť sústredí na mešity, ktoré v skutočnosti nie sú miestom radikalizácie. Správ o danom probléme pribúda, tú poslednú podala senátorka Nathalie Goulet (UDI), a pojednáva v nej o financovaní islamu vo Francúzsku. Všetky hodnotenia a správy sa zhodujú v jednom bode, narozdiel od mnohých rozšírených predstáv, ktoré mohli byť realitou skôr v deväťdesiatych rokoch a po na prelome druhého tisícročia, a to v tom, že nábory do džihádistických sietí sa len veľmi zriedkakedy praktizujú cez mešity. Ak to aj robia, vedenie mešity v tom nie je zaangažované, často o tom ani nevie.  Keďže je pod dohľadom tajných služieb, tieto siete by boli veľmi rýchlo odhalené.

Miesta vierovyznania sú nepravým problémom

Nachádzame sa na v Centre pre boj a prevenciu voči radikalizácii (CAPRI), ktoré sídli v Bordeaux. V skutočnosti sa ani jeden z tridsiatich mladých ľudí, ktorých sledujeme, neradikalizoval prostredníctvom imáma v mešite. Takže čo sa týka radikalizácie, modlitebne sú iba falošnou stopou. Naopak svoju rolu hrajú sociálne siete a vôbec všetky miesta, ktoré slúžia na socializáciu.

Dosadiť do mešít a modlitební imámov, ktorí by boli schválení štátom by prinajmenšom malo tú  výhodu, že prejavy imámov by museli rešpektovať naše právo a naše princípy, predovšetkým zásadu rovnosti, ktorú delegovaní imámi nemusia nutne poznať. Takýto krok by bol však v rozpore so zákonom z roku 1905, ktorý prináša nezávislosť a slobodnú správu vierovyznania.

Je však miesto, kde je radikalizácia potvrdená a kde zákon z roku 1905 necháva voľnú ruku: väznice ! Článok 2 zákona totiž stanovuje, že štát môže financovať prípadné výdavky spojené s duchovnou správou a určené na zabezpečenie slobodného vierovyznania v zariadeniach ako sú lýceá, školy, hospice, azyly a väznice. Narozdiel od vojenských duchovných, ktorí pôsobia vo verejnej službe, ich kolegovia vo väzniciach nemajú žiadny špeciálny status a dostávajú veľmi malé odmeny. Logicky teda vzniká nedostatok duchovných vo väzenských zariadeniach a i tí, ktorí tu sú len málokedy oplývajú vyšším vzdelaním : ako im aj nariadiť vzdelanie, keď dostávajú tak biedne odmeny ? Potom by bolo kandidátov ešte menej. Tak sú to samozvaní kazatelia, ktorí prichádzajú na tieto neobsadené miesta a ktorí vedú často i radikálne prejavy.

Kazatelia hrajú v boji proti radikalizácii zásadnú úlohu. Vedenie väzníc na nich môže apelovať, aby u väzňov, ktorých je premýšľanie príliš strnulé, zasiali do pochybností, podporili otvorenie sa väčšiemu množstvu interpretácii náboženských textov. Vytvorenie skutočného statusu pre kazateľov, by umožnilo mať v k dipozícii dostatočné množstvo duchovných a na oplátku by vyžadovali dostatočné vzdelanie, ktoré by muselo zahŕňať prevenciu voči radikalizácii.

Keby bol tento status vytvorený, kazatelia by zároveň museli dosiahnuť určité vzdelanie a bol ich odstatočný počet, zákonodarca by mal možnosť vyžadovať, aby imámovia, ktorí vykonávajú svoju prácu v mešitách, vyberali zo svojich radov. Týmto spôsobom by bolo možné systematizovať moslimský kult bez toho, že by boli imámi platení štátom, a teda nebol by porušovaný zákon o odluke cirkvi od štátu. Zároveň by sa účinne prispelo k prevencii proti radikalizácii vo väzniciach.


Zdroj: lemonde.fr

Foto: ilustračné foto. Autor: Luigi Torregiani. Zdroj: flickr.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *